13.apríla 1944 je pre roj Pohotovostnej letky v Piešťanoch vyhlásený poplach. Nad územie Slovenska mieria lietadlá 15. americkej leteckej armády. O 11:49 štartuje z Piešťan dvojčlenný roj v zložení rtk. František Hanovec (Bf-109 E-3) a rtk.Rudo Božik (Bf-109 E-2, W.Nr.972). Po štarte stíhači nastúpajú do 8000 metrov a mieria nad Bratislavu. V priestore Bratislavy už z diaľky vidia skupiny bombardérov odlietajúcich na západ. Za poslednou skupinou letí jedno osamelé, zaostávajúce lietadlo. Obaja stíhači sa rozhodli si posledné lietadlo obzrieť. Zatiaľ čo Hanovec sa drží viac bokom, Božik prilieta do tesnej blízkosti osamelého lietadla. Rozoznáva dvojitú smerovku a štyri gondoly pod krídlami...ale skôr ako môže vidieť viac už letí proti nemu dávka z guľometu strelca. Božik nezaváha ani sekundu a okamžite útočí. Jeho strely sa zbiehajú v trupe lietadla. Prestáva strieľať až v tesnej blízkosti, zhora prelieta ponad cieľa a pravou zátačkou točí k ďalšiemu útoku. Počas preletu sa mu zdalo napadnuté lietadlo“akési menšie“. Pri druhom útoku vystrieľa všetku muníciu. Zasiahnuté lietadlo sa prudko preklopilo do strmhlavého letu a naberalo rýchlosť. Žiadne plamene, žiadny dym. Až vo výške 4000 metrov z neho niečo odletelo a následne sa rozvinul padák. Niekto z posádky vyskočil. Zasiahnuté lietadlo dopadlo do mŕtveho ramena Dunaja v priestore Kopáčskeho lesa.
Už po pristátí Hanovec Božikovi hovorí, že zostrelil Nemca. Božik, ktorý už vedel že je zle však nahlásil zostrel amerického štvormotorového bombardéra Liberator. Co však bude ďalej ? Zostreleným lietadlom bol Messerschmitt Bf-110 G-2 (W.Nr. 6397 , 2N+HM) od 4/ZG1. Jeho pilot poručík Wilhelm Meilinger zahynul, zatiaľ čo strelec sa zachránil na padáku. Silueta 110-ky skutočne vzdialene pripomína americký Liberator, tiež má dvojitú smerovku a prídavné nádrže pod krídlami sa môžu javiť ako motorové gondoly, navyše všetko prebieha vo vysokých rýchlostiach, svoje zohráva stres a bojové vypätie. Avšak práve strelcova výpoveď Božikovi pomohla. Ten totiž nahlásil, že útočníkom bol americký Mustang, ktorého identifikoval podľa zrezaných krídel. Navyše na letisku vo Vajnoroch pristál ďalší nemecký pilot, ktorý nahlásil pozorovanie útoku slovenských Messerschmittov na americký Liberator. Súhrou okolností bol nakoniec Božikovi priznaný zostrel amerického Liberatora.
Upravil/a Algy dne 14-10-2023 21:16
Takže očekáváme 13. apríla specku od týmu L13 a doufáme, že si nikdo nesplete dvou-motorovou 110 od čtyř-motorového libouše
Ha! Super nápad.
"Máte právo říkat cokoli. ... Právo být na veřejnosti za hlupáka je u nás garantováno ústavou. Ale právo něco vyslovit nedělá z toho výroku pravdu. Pravda se prokazuje nebo vyvrací porovnáním s fakty. Kdo tenhle princip nerespektuje, s tím je těžká řeč. Všichni smíme takovou diskusi odmítnout. To není zbabělost ani povýšenost, to je jen rozumné hospodaření se silami a časem."
7. september 1944, letisko Tri Duby. Krátko po 15. hodine štartuje povstalecký dvojplošník Letov Š-328. Posádku tvoria rotmajster Jozef Žálik (pilot) a dôstojnícky zástupca Matej Beznák (pozorovateľ). Ich úlohou je podpora pechoty povstaleckých vojsk v priestore Baťovian, kde sa dostala pod paľbu nemeckých delostreleckých batérií. Nízka oblačnosť s miestnymi prehánkami dáva nádej, že vo vzduchu nebudú lietadlá protivníka. Letov prelieta Kremnické hory a vo chvíli keď prelieta Kremnicu je náhle prepadnutý nemeckým pozorovacím Focke Wulfom Fw-189. Pri prvom útoku Jozef Žálik tak prudko potlačí lietadlo, že Matej Beznák takmer vypadne z kokpitu, pričom sa mu podarí nohou zachytiť o prístroj na odhadzovanie bômb. Práve vďaka prudkému manévru je Letov stále v poriadku a Beznák už medzitým vyťahuje lafetu pozorovateľského guľometu. Nemec ich predlieta a jeho zadný strelec taktiež páli na dvojplošník. Nemecký pilot stúpa a otáča sa k ďalšiemu útoku. Matej Beznák za guľometným dvojčaťom čaká kým sa nepriblíži aj keď okolo už lietajú nemecké guľky. Až keď sa Focke Wulf priblíži spúšťa paľbu. Trasírky sa stretávajú za kabínou, šľahnú cez ľavé krídlo a vo chvíli keď Focke Wulf stúpa sa z jeho ľavého motora vyvalí čierny dym. Nemecký pilot na nič nečaká a okamžite otáča na západ.
Povstalecký Letov sa taktiež otáča domov, Beznák sa márne snaží núdzovo odhodiť bomby (odhadzovací pristroj je rozbitý). Nakoniec pristáva na Troch Duboch aj s bombami. Osud Focke Wulfa sa naplnil neďaleko Malých Uheriec, kde núdzovo pristál s rozstrieľaným ľavým motorom a kabínou. Lietadlo pravdepodobne patrilo Gefechtsverband Henne (III. Gruppe / Kampfbeobachterschulle 2.) z letiska Nový Dvor (Malacky)
Víťazstvo Letova sa radí k jedným z posledných víťazstiev dvojplošníka v histórii a podčiarkuje odvahu a statočnosť povstaleckých letcov Kombinovanej letky, ktorí z lietadlami z 30. rokov tvrdo bojovali s protivníkom vlastniacim oveľa modernejšiu techniku.
"Máte právo říkat cokoli. ... Právo být na veřejnosti za hlupáka je u nás garantováno ústavou. Ale právo něco vyslovit nedělá z toho výroku pravdu. Pravda se prokazuje nebo vyvrací porovnáním s fakty. Kdo tenhle princip nerespektuje, s tím je těžká řeč. Všichni smíme takovou diskusi odmítnout. To není zbabělost ani povýšenost, to je jen rozumné hospodaření se silami a časem."
27. decembra 1943 bola vo vodách Biskajského zálivu spozorovaná nemecká nákladná loď Alsterufer. Loď sa plavila z ďalekej Ázie a viezla pre Nemecko nesmierne dôležitý náklad kaučuku a wolfrámovej rudy. Britská rozviedka mala už od 25. decembra informáciu o jej prítomnosti ale až o dva dni neskôr bola spozorovaná prieskumným Sunderlandom. Postupne boli k lodi navedené ďalšie tri Sunderlandy, ktoré jednotlivo zaútočili na loď, avšak všetky útoky boli neúspešné a loď pokračovala v plavbe.
Krátko po pol štvrtej prilieta na scénu Liberator GR Mk.V , („H“ , BZ796), 311.československej perute. Posádku P/O Oldřicha Doležala tvoria Sgt Robert Procházka – 2. pilot, F/O Zdeněk Hanuš – navigátor/bombometčík, W/O Josef Kosek – palubný strelec, F/Sgt Jindřich Hahn – operátor radaru/palubný strelec, F/Sgt Marcel Ludikar – rádiotelegrafista/palubný strelec, F/Sgt Ivan Schwarz – rádiotelegrafista/palubný strelec a Sgt František Veitl – palubný inžinier. Liberator je vzhľadom na preplnené nádrže vyzbrojený len ôsmimi neriadenými raketami SAP (60 lb ), jednou 500 lb (226 kg) bombou a jednou 250 lb (113kg) bombou.
Po spozorovaní lode prelieta Doležal pozdĺž plavidla z ktorého je okamžite vedená silná obranná paľba. Zatiaľ čo palubný strelci odpovedajú svojimi guľometmi, Doležal ľavou zátačkou naberá výšku a spúšťa sa na cieľ. Počas klesania odpaľuje rakety a vzápätí odhadzuje F/O Hanuš obe bomby. Útok je dokonalý ! Napriek zúrivej obrannej paľbe okrem niekoľkých rakiet zasahuje loď minimálne jedna bomba a explózie spôsobujú na plavidle silný požiar. Loď zastavuje a po čase ju posádka opúšťa na člnoch.
To však už posádka československého Liberatora nevidí, pretože hneď po útoku musela dať spiatočný kurz, aby na domovskej základni pristála po viac ako 11-hodinovom lete. Liberator vyviazol z útoku len s ľahkým poškodením.
Nehybná, horiaca Alsterufer sa stala cieľom ešte niekoľkých útokov ďalších lietadiel avšak žiadna bomba ju už nezasiahla, čo svedčí o vysokom majstrovstve československých letcov. Horiaca Alsterufer sa potopila 28. decembra 1943 približne o 16:00. Potopenie lode Alsterufer patrí medzi jednu z najúspešnejších akcií československých letcov v RAF.
20.apríla 1943 panuje na Anapskom letisku na Kubáni nádherné počasie. Ku štartu sa chystajú príslušníci 13(slowak) staffel stíhacej eskadry JG 52. Vo dvojici štartuje rtk Ján Režňák (Bf-109 G-4, W.Nr. 19347, „žltá 9“) a rtk Izidor Kovárik. Ich úlohou je voľné stíhanie na línii frontu. V priestore Slavjanskaja sa dostávajú do súboja zo štvoricou stíhačiek LaGG-3. V súboji sa každému podarí zostreliť po jednom lietadle a následne pokračujú nad Novorosijsk. Tam ich zaskočia ďalšie stíhačky Lagg-3, tentoraz dvojica a jedna z nich sa vešia na chvost Kovárikovi. Avšak skôr ako ho dokáže zasiahnuť doletí ju Režňák a zasahuje ju kanónovou dávkou. Lagg sa prevracia a padá k zemi, zatiaľ čo druhý uniká z boja.
Ján Režňák dosiahol svoje 15. a 16. víťazstvo, prvé na „žltej 9“. V ďalších bojoch skóruje ešte 16 krát a s 32 víťazstvami sa tak stane najúspešnejším slovenským stíhačom.
16. septembra 1944 pred pol štvrtou sa na letisku Tri Duby rozozvučali sirény. Rudo Božik skáče do kabíny svojho Messerschmitta Bf-109 G6 (W.Nr.161742) a nahadzuje motor. Počas vzletu smerom na juh už vybuchujú bomby pozdĺž dráhy v opačnom smere. Našťastie sa Božikov stroj odliepa bez poškodenia a jeho pilot v stúpaní hľadá protivníka, ktorý útočil. V krúžení naberá nad letiskom výšku, a márne pátra pohľadom po nebi. Po útočníkovi ani stopy. Nakoniec zasiahla náhoda a delostrelci. Tým sa podarilo flakmi označiť nemecký Junkers Ju-88, ktorého pilot ako keby ani neočakával obrannú reakciu. Pravdepodobne považoval prilietajúci Messerschmitt za vlastný a unikať začal, až keď Božik začal nalietavať do útočnej pozície. Junkers sklonil nos a začal strmhlav unikať k zemi. Božik ho len na sekundu stratil z očí a vzápätí mu dokonale zmizol na pozadí terénu. Stíhač krúži nízko nad úzkymi dolinami a už sa lúči s vidinou súboja, keď náhle v úzkej doline sa takmer zrazí s oproti letiacim Junkersom, ktorý letí pri zemi. Tentoraz už dá pozor aby ho nestratil a rúti sa za Nemcom, ktorý uniká na plný plyn údolím Hrona na juh. V priestore Svätého Kríža (Žiar nad Hronom) vypáli Božik prvú dávku, na čo Junkers odhadzuje zvyšné bomby na ľavý breh Hrona. Prenasledovanie pokračuje a Junkers stáča pri Novej Bani prudko doprava a snaží sa zmiznúť v úzkej doline smerom na Dlhé Pole. Božik už nič nenecháva na náhodu. Dávka zo všetkých zbraní zasahuje Junkers a vzápätí ďalšia. Nemecký bombardér dopadá na zem v priestore Tomovej doliny.
Nemecká Kamfbeobachterschule 2 prichádza o Junkers Ju-88 A-5 (W.Nr. 885153). Štvorčlenná posádka Fw Hansa Sengera mala šťastie, a prežila, aj keď dvaja členovia utrpeli zranenia.
18. október 1944 bol pre 1. Československý stíhací pluk na povstaleckom území mimoriadne rušný. V doobedňajších hodinách bolo napadnuté letisko Tri Duby a v priebehu dňa sa neustále objavovali jednotlivé nemecké lietadlá , či malé skupiny a striedavo útočili na Banskú Bystricu a okolie. Z Troch Dubov vzlietali Lavočky La-5FN 1. perute, z neďalekého letiska Zolná Lavočky 2. perute, tie však mali vzlety sťažené rozmočeným terénom.
O pol druhej poobede je hlásený útok na Banskú Bystricu a z Troch Dubov vzlietajú Lavočky podporučíka Šroma a rotmajstra Dobrovodského. Okamžite po vzlete smerujú nad Bystricu. Nemecké bombardovacie Junkersy Ju-87 už odlietajú na západ a dvojica sa spúšťa za nimi. Šrom jednu z nich doháňa a ťažko zasahuje. Vzápätí mu však zlyhávajú zbrane a Junkers je mu uznaný len ako poškodený. Dobrovodský letí zo svojím vedúcim, ale tesne pred útokom spozoruje dve lietadlá vpravo od seba. Obávajúc sa Messerschmittov sa otáča k nim, pričom jeho hlásenie Šrom nepočuje. Z lietadiel sa však vykľuli dva pozorovacie Fw-189, ktoré sa rozdeľujú. Dobrovodský sa vešia za jedného, avšak neopatrne vletí do jeho vzdušného víru a bez jediného výstrelu prepadá do vývrtky. Nemec sa bránil silnou, ale nepresnou paľbou a pád Lavočky pravdepodobne považoval za zostrel. Zrejme pre to sa Dobrovodský po druhý krát dokázal k Focke Wulfu priblížiť beztrestne. A tentoraz už uspel. Dávka 20 mm kanónov naplno zasahuje nemecké lietadlo a to sa okamžite rúti k zemi.
Dobrovodský sa vracia k Bystrici a hľadá svojho vedúceho, miesto toho však stretáva aj druhý Focke Wulf. Posádka tohto je však pozorná a stopovky striel upozorňujú Dobrovodského že strelec je pripravený. V úzkej doline sa podarí Dobrovodskému zaútočiť a zasiahnuť nemecké lietadlo, kým sa však otočí k ďalšiemu útoku súper sa mu stratí nízko nad terénom. Dobrovodský sa vracia na Tri Duby, kde je pochválený za zostrel Focke Wulfa a poškodenie druhého, na druhej strane je mu vyčítané oddelenie sa od vedúceho a umožnenie úniku nebezpečnejším nemeckým Junkersom Ju-87.
17. júna 1944 o 18:25 štartuje z letiska Appledram na južnom pobreží Anglicka, 310. československá stíhacia peruť. Úlohou jej Spitfirov Mk IXc je hliadkovanie nad pobrežím Normandie, kde sa neustále vyloďujú spojenecké jednotky. Približne 30 kilometrov od pobrežia Francúzska piloti spozorujú dopad neznámeho predmetu do mora. Na zistenie skutočnosti je vyslaná štvorica Spitfirov vedená F/O Ottom Smikom. Smikova štvorica sa odpája a čoskoro zistí, že išlo o dopad prídavnej nádrže stíhacieho Mustangu P-51. Štvorica sa oblúkom vracia k peruti, keď pozemný kontrolór hlási nepriateľské lietadlá južne od Caen. Smik okamžite zatočí v ústrety nepriateľovi a zakrátko spozoruje dvojicu nemeckých Fw-190 asi vo výške 3 500 metrov nad Caen. Štvorica Spitfirov sa dostáva do pozície „v slnku“ a z prevýšenia 600 metrov útočí na nič netušiacich Nemcov. Smik pilotujúci Spitfire NN-N (MJ291) naplno zasahuje prvý Focke Wulf, ktorý sa rozpadá a ide k zemi, F/O František Vindiš (NH425) zasahuje druhý Fw-190, ktorý však stále letí. Smik sa prudkým manévrom doťahuje za poškodené lietadlo a to sa po jeho dávke tak isto rúti k zemi. Po boji je priznaný Smikovi zostrel 1 ½ Fw-190 a Vindišovi ½ Fw-190.
8. júla 1944 sídlila 310. peruť už na letisku Lympne a jednou z jej úloh bolo zneškodňovanie lietajúcich bômb V-1, ktoré týmto priestorom lietali na Londýn. Ústrednou postavou sa stal opäť F/O Otto Smik. Toho dňa štartoval o 21:25 tentoraz v kabíne Spitfiru Mk IX (EN527) spolu sF/O Josefom Pípom (BS281). Už tri minúty po štarte spozoroval letiacu V-1, a tá sa po jeho dávke roztrhla vo vzduchu. Zhruba po 15. minútach spozoroval ďalšiu strelu a tá tak isto explodovala vo vzduchu po jeho streľbe. Do tretice sa mu podarilo zostreliť ďalšiu V-1 a po sedemdesiatich minútach letu pristál o 22:35 na letisku Lympne s troma potvrdenými zostrelmi V-1.
Otto Smik sa zaradil k najúspešnejším československým stíhačom na západe a do svojej smrti zostrelil 11 nemeckých lietadiel a 3 strely V_1. Okrem toho získal 1 pravdepodobný zostrel a 3 lietadlá poškodil. Na zemi zničil 2 Junkersy Ju-88 a ďalšie ciele (lokomotívy, autá).
28.11.1944 odštartoval Otto Smik ako veliteľ 127. perute z letiska Grimbergen v Holandsku. Úlohou perute bol ozbrojený prieskum v priestore Arnhem, Hengele a Zwolle, Spitfiry Mk IXe boli vyzbrojené 250lb bombami. Pri útoku na stanicu vo Zwolle boli dva Spitfiry zostrelené a ich piloti zahynuli. Jedným z nich bol S/Ldr Otto Smik DFC.
IL-2 Sturmovik™, Cliffs of Dover™, Pacific Fighters™ are trademarks or registered trademarks of 1C EUROPE, 1C-Multimedia, 1C ONLINE GAMES.
Other marks used herein are those of their respective owners.